Keďže pán Tykal stále nemá vyliečenú achillovu pätu a musí chodiť s barlami, na nejaké brázdenie ulíc to nebolo. Obzreli sme spoty v okolí jeho bytu a našli sme jedny schody, ktoré boli celkom fajn a tak sme si ich nechali v zásobe a hľadali sme ďalej. Nič moc sme nenašli a tak sme sadli do auta a prešli pár okolitých sídlisk, ale tiež nič. Zhodli sme sa na tom, že už je dosť hodín a vrátili sme sa na spomínané schody. Už sa ztmievalo.
Nejaký škriatok nám nechcel dopriať tú správnu fotku a začínala byť už tma a tráva s večernou rosou začala sakramentsky kĺzať. Ale po sto tisícom tobogáne som ho už dával po slepiačky, a keď už prišla naozajstná tma, tak to po slepiačky aj bolo. Proste skok do čierno čiernej tmy. Ešte sme sa s tým chvíľu trápili, až sme sa zhodli na tom, že fotka môže byť. Ťažko sa zmieriť s kompromisom, keď sa snažíte o perfektnosť.
Druhý deň som očakával pána Tykala asi o 9:30. Čo čert nechcel, tak mi samozrejme nezvonil budík a vravím si, ako krásne sa mi spí a že už som celkom vyspatý. V tom momente zazvonil zvonec a hneď mi to došlo. Pán Tykal už stojí pred dverami bytu. Pretriem si oči a idem mu otvoriť. Dáme kafíčko, hodím do seba dva chleby a vyrážame do Kladna do miestneho skateparku, kde som ešte predtým nebol. Dobrý skatepark. Bavil ma, ale nič extra na fotku podľa môjho gusta som si tam nenašiel. Celkom by sa mi páčil tireslide na takom oblúku menšieho oververtového rádiusu v bazéne. Vravím si, že to bude rýchlovka a odnášam pánovi Tykalovi blesky. Škriatok zrejme pricestoval s nami do Kladna. Ďaľších sto tisíc krát robím tireslide. Ale z nejakého dôvodu nie a nie dostať ten perfektný obrázok. Nakoniec sa znovu zmierujeme s jednou fotkou a vravíme si, že môže byť. Ešte zaobstaráme pár rýchlych fotiek na hipe v bazéniku. Čas utiekol rýchlo. Sto tisíc pokusov nejakú chvíľu trvá.
Štartujeme voz a vyrážame späť do Prahy, Na Hľadáčiku máme vypustenú nádrž na Vítkove, čo je celkom Legendárny spot. Zisťujeme, že musíme k nemu vyjsť asi sto tisíc schodov. Pán Tykal má barle a veľmi ťažký batoh s fotovýbavou, ale s hrdosťou sa púšťa do výstupu. Na mysli má jediné, že konečne zaobstaráme oný perfektný snímok.
Po výstupe schodov zisťujeme, že ešte musíme vyšľapať vyšie do kopca. Hľadáme ten spot, no stále sa nám ho nedarí nájsť. Už sme nedočkaví, obidvaja veríme, že presne odtiaľto sa nám podarí doniesť tú perfektnú fotku. Štartujeme mobilný internet a hľadáme staré fotky zo spomínaného miesta. Po detailnom skúmaní fotiek, okolného terénu a stromov zisťujeme, že toto je presne to miesto! A namiesto vypustenej nádrže na ňom je perfektný trávnik.
- Dušan Antalík - KONIEC
Cookies
Česky
English
